"Ide o plyn, ktorý má rovnaké vlastnosti ako zemný plyn, to znamená,
že je možné jeho bezproblémové vtlačenie do plynovodnej sústavy
a dodanie koncovým užívateľom. Biometán je uhlíkovo neutrálny a pri jeho
spaľovaní nevznikajú ani tuhé znečisťujúce látky, preto je vo forme
bioCNG a bioLNG mimoriadne vhodnou voľbou na dekarbonizáciu dopravy," vysvetlil Kvasňovský.
Na území Slovenska je aktuálne približne stovka bioplynových staníc
(BPS), podľa Slovenskej bioplynovej asociácie (SBA) sa podporné
mechanizmy na ich fungovanie skončia v roku 2025. "Výroba biometánu,
ktorý by sa vtláčal do plynovodnej siete, je pri súčasných kritériách
reálna pre približne tretinu z nich. Ďalšie by sa mohli zamerať na
produkciu alternatívnych palív pre dopravu," uviedla predsedníčka SBA Patrícia Gašparcová.
Plynári pozitívne vnímajú aj prípravu dotačných výziev zo strany
Ministerstva hospodárstva SR, určené majú byť aj na úpravu existujúcich
BPS na výrobu biometánu. Podľa výkonného riaditeľa SPNZ má Slovensko
potenciál vyprodukovať 400 až 500 miliónov kubických metrov biometánu
ročne, čo predstavuje desať percent súčasnej spotreby zemného plynu.
"Pokiaľ by ho nahradil biometán, zvýši sa aj energetická bezpečnosť
Slovenska, tým, že nemusíme dovážať toľko zemného plynu a biometán si
dokážeme lokálne vyrobiť. Diverzifikácia dodávateľských zdrojov a čo
najväčšia domáca produkcia obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov sú
ďalšími úlohami, ktoré musíme v Európe splniť," poznamenal Kvasňovský.
Prvým výrobcom biometánu na Slovensku, ktorý začal biometán vtláčať do
distribučnej siete Slovenského plynárenského priemyslu (SPP), sa stala
BPS v Jelšave prevádzkovaná spoločnosťou PM. Biometán v jelšavskej BPS
vzniká spracovaním bioplynu, ktorý tam vyrábajú z kuracieho a kravského
hnoja a rôznych biologicky rozložiteľných odpadov. "Pri súčasných cenách je to ekonomicky výhodnejšie, ako z nevyčisteného bioplynu vyrábať elektrickú energiu," vysvetlil konateľ spoločnosti Martin Pribola.